Choroba

Počúvam tóny hudby Mám sa smiať alebo plakať?

Túžba stretnúť sa s tebou je taká veľká...

Prosím....Kričím...

No odpoveďou sú mi prázdne steny a apatia...

Výkričník!!!Otáznik?Tri bodky...A čoraz väčšia diera v hrudi

Cítim strach. Bude to niekedy tak ako predtým?

Čakám prívaly. A môjho denného spoločníka.

Mešká. No ja viem, že príde.

Tóny znejú ďalej a ja si predstavujem, aké by to bolo keby.

Jedinou útechou mi zostal tvoj kríž

Tak prečo ma nechceš počuť?

Spoločník už prichádza a diera v mojej hrudi sa zapĺňa olovom

Tekutý, rozžeravený kov.

Už nepočujem hudbu.

Dúfam, že to nepotrvá dlho a zovriem kríž ešte silnejšie.

Posledné, čo mi zostali, sú spomienky ale môj koniec ma drží tak silno, že si ich už pomaly neviem vybaviť.

 

 

Lucka prišla do izby a videla Annu v kŕčoch na zemi. Držala v ruke krížik, ktorý je Lucia dala keď mala 15. Videla ju už veľakrát v takýchto stavoch, keď ju prepadli ťažké bolesti. Z rádia hrali Tears in heaven strašne nahlas, ale Anna to akokeby nepočula. Sklonila sa nad sestru a začala sa modliť.

 

Nevidela som, že niekto prichádza, videla som iba všetko čierne.

Ale cítila som, akokeby sa miestnosť ohriala o dva stupne.

Niekto ma držal?

Ten kov mi trhal hruď na márne kusy.

Nepočula som hudbu.

Kto ma to objíma?

Vari Boh na mňa nezabudol?

Ucítila som ľavú ruku akokeby ma do nej pichla včela ...A teplo sa mi rozlievalo po celom tele.

Zrak sa mi zaostrila a ja som zbadala svoju drahú sestru.

....I know I dont belog...Here in heaven..."

 

Lucka nebadane strčila morfiovú injekciu do tašky a vypla rádio.